Virtuálna, rozšírená a zmiešaná realita - o čom hovoríme? Videohry, aplikácie, marketingové nástroje... Nové technológie virtuálnej simulácie sú dnes na perách všetkých a zdá sa, že ich využitie nepozná hranice. A predsa, keď príde na rozlišovanie medzi virtuálnou, rozšírenou a zmiešanou realitou, nuž... povedzme si úprimne, nie sme si v tejto otázke až takí istí.
Virtuálna realita (VR).
Virtuálnu realitu možno označiť za najpohlcujúcejšiu z týchto troch technológií.
Pri virtuálnej realite je totiž používateľ ponorený do virtuálneho sveta s tromi rozmermi, v ktorom sa môže pohybovať a vzájomne komunikovať. Zážitok je tak bohatší a intenzívnejší, pretože na rozdiel od rozšírenej alebo zmiešanej reality je možné okrem videnia aj počuť.
Na používanie tejto technológie je potrebné nosiť kompatibilný headset, v ktorom sa virtuálne obrazy premietajú pred oči používateľa.
Virtuálna realita úplne vylučuje reálny svet (prostredníctvom okuliarov na virtuálnu realitu).
Nástroje implementujúce virtuálnu realitu.
Virtuálna realita je 360-stupňový svet.
Vo virtuálnej realite máte pocit, že ste tam. Môžete sa ponoriť do virtuálneho sveta.
Hoci sa táto technológia často spája s videohrami, zdá sa, že spoločnosti využívajú pohlcujúce zážitky aj na prilákanie nových zákazníkov. Presne to urobila spoločnosť Marriott Hotel Group. S cieľom pozdvihnúť náladu zákazníkov a rezervovať si cestu snov vytvorila zážitok vo virtuálnej realite, v ktorej si rajské destinácie, napríklad Havaj, môžete pozrieť v 360°.
Rozšírená realita (AR)
Na rozdiel od virtuálnej reality využíva rozšírená realita skutočný svet na nanesenie informácií alebo animácií (v 2D alebo 3D), s ktorými môže používateľ interagovať.
Rozšírená realita superponuje do zorného poľa ďalšie objekty alebo informácie.
Rozšírená realita vyžaduje, aby ste boli prítomní na mieste, aby ste tieto informácie videli.
V prípade rozšírenej reality potrebujete na zobrazenie informácií digitálny nástroj (smartfón, okuliare).
Jednoducho povedané, rozšírená realita je prekrytie digitálneho obsahu v reálnom svete. Nikdy na teba nezabudneme, Pokémon Go!
Na používanie tejto technológie potrebujete konkrétne zariadenie, rovnako ako v prípade virtuálnej reality. Môže to byť aj náhlavná súprava (alebo okuliare), ale častejšie sa používa prístupové zariadenie, ktoré je po ruke, napríklad smartfón alebo tablet.
Výborným príkladom rozšírenej reality je aplikácia IKEA Place, v ktorej si môžete prostredníctvom smartfónu pozrieť kus nábytku IKEA vo svojej obývačke ešte pred jeho kúpou.
Zmiešaná realita (MR)
Pojmy "rozšírená realita" a "zmiešaná realita" sa často nesprávne používajú alebo sú synonymami. Napriek tomu sa tu dá rozlišovať.
Zmiešanú realitu možno bez prekvapenia vnímať ako spojenie prirodzeného a virtuálneho sveta. Toto spojenie vytvára nové prostredie, v ktorom môžu fyzické objekty prírodného sveta a digitálne objekty virtuálneho sveta koexistovať a vzájomne na seba pôsobiť v reálnom čase.
Zmiešaná realita umožňuje interakciu s virtuálnymi objektmi.
V zmiešanej realite sú zmysluplné objekty integrované do reality.
Táto technológia najviac pripomína formu hologramu. Len tak ďalej, vitajte v budúcnosti? Na rozdiel od rozšírenej reality vytvorený "hologram" vníma všetku pravdu a dokonale sa integruje do prostredia.
Záver
Zatiaľ čo virtuálna realita prezentuje realitu v interaktívnom počítačovom prostredí v reálnom čase a umožňuje vám ju zažiť, rozšírená realita rozširuje realitu o virtuálne objekty.
Humbuk okolo virtuálnej a rozšírenej reality je šialene veľký a hrozí, že sa zrúti, ako sa to stalo v prípade 3D videa. 3D hrá úlohu len vo filmoch. Na 3D televízoroch a obrazovkách už nezáleží.
Virtuálna realita je pre spotrebiteľov vhodná len v obmedzenej miere. Pomohlo by, keby ste mali špeciálne a drahé okuliare a výkonné počítačové vybavenie. Okrem toho je veľmi potrebné riešiť častý fenomén pohybovej choroby alebo nevoľnosti pri VR, ktorý môže výrazne pokaziť zážitok. Kvôli týmto okolnostiam je virtuálna realita sotva vhodná pre masový trh.
Naopak, rozšírená realita má šancu presadiť sa v širokej škále aplikácií v špecifických oblastiach. Problémom je, že je potrebná špecializovaná výroba obsahu, ktorá môže stáť veľa peňazí, a preto sa nevyplatí všade.